Thomas Alva Edison

Vďaka nemu sa dostala elektrická energia do domácností a tovární. Edison dal svetu napríklad použiteľnú žiarovku, dynamo, akumulátor, poistky, rozvodné siete, zostrojil uhlíkový mikrofón, filmovú kameru, premietací stroj, alebo vrtuľník. Zdokonalil aj telegraf, či písací stroj.



Jeho záber bol veľmi široký, a keď mal raz odpovedať na otázku, ktorá z oblastí ho zaujíma najviac, odvetil stručne: „Všetky." Vďaka jeho vynálezu rádia a telefónu sa zmenil sôsob života miliónov ľudí. Na svoje konto si pripísal viac ako 1 500 objavov, zarobil milióny dolárov a peniaze potom opäť investoval do nových vynálezov. Celý život presadzoval myšlienku, že veda a technika musia slúžiť na zlepšovanie kvality života ľudí. Kto vlastne bol Edison ...?

 

 

Zaostalé dieťa
Písal sa rok 1847, keď sa v kanadských horách narodil chlapec s neprirodzene veľkou hlavou, o ktorom dedinský lekár skonštatoval, že má zápal mozgu a asi dlho nevydrží. Ale vydržal. Zmysel pre obchod Edison čiastočne zdedil a čiastočne získal životnými skúsenosťami. Jeho otec bol obchodník s drevom a obilím a celkom sa mu darilo. Keď však v blízkosti ich mestečka vybudovali železnicu, doprava tovaru sa z lodí čoraz viac presúvala na ňu a obchod Samuela Edisona začal upadať. Rodina sa teda z Milana v Ohiu odsťahovala do Port Huronu v Michigane, kde sa obchodom znovu začalo dariť. Thomas, ktorý prišiel na svet ako posledné zo siedmich detí, mohol riadnu školu navštevovať len v priebehu troch mesiacov. Učiteľ ho totiž vyhodil s odôvodnením, že je zaostalý. Doma sa mu teda venovala matka, ktorá bola tiež učiteľka. Budúceho vynálezcu najviac bavilo čítanie kníh a chémia, matematiku však nenávidel. Mal rád Charlesa Dickensa aj Shakespeara, najradšej však knihy o vede. Keď mu matka doniesla jednu o chemických pokusoch, všetky si ich doma vyskúšal a postavil si prvé laboratórium. Ako dvanásťročný začal mladý Edison prispievať do rodinného rozpočtu. Vozil sa vlakom, kde cestujúcim predával ovocie a noviny. V tomto veku sa Thomasovi začal zhoršovať sluch. Pravdepodobne to bol dôsledok chorôb, najmä zápalov stredného ucha, ktoré prekonal v detstve. Do konca života bol čiastočne hluchý, tvrdil však, že to považuje za veľkú výhodu. „Vďaka tomu ma pri práci nič nerozptyľuje a môžem aj pokojne spať bez toho, aby ma rušili nejaké zvuky." V pätnástich začal podnikať. Kúpil si starší tlačiarenský lis na ručnú sadzbu a v nákladnom vagóne, kde mal zriadené aj laboratórium, začal tlačiť vlastné noviny. Informácie o tom, čo sa kde stalo a čo je nové mu dodávali traťoví telegrafisti. Noviny mali úspech, dlho však nevychádzali. Keď sa mu pri jednom z chemických pokusov prevrhla fľaša s fosforom a vagón sa vznietil, vyhodili ho.

 

Prvé vynálezy
Čoskoro sa na Edisona usmialo šťastie. Zachránil totiž život malému chlapcovi, ktorý sa hral na koľajniciach, po ktorých sa blížil nákladný vlak. Išlo o syna železničného úradníka, ktorý mu z vďačnosti vybavil miesto telegrafistu v Stratforde a zasvätil ho aj do tajov telegrafovania. Krátko nato Edison urobil svoj prvý objav. Telegrafisti totiž museli každú polhodinu hlásiť svoju prítomnosť tým, že vysielali do susedných staníc morseovkou určený znak. Edison si skonštruoval prístroj prepojený s hodinami, ktorý to robil zaňho, a on zatiaľ spal. Raz ho takto pristihla nepredvídaná kontrola a vyhodili ho. Nové miesto našiel v Bostone v telegrafickej spoločnosti. Tam získal ako 22-ročný svoj prvý patent, sčítavač hlasov pre parlament. Nové hlasovacie zariadenie sa však poslancom nepozdávalo, vraj preto, že bolo príliš presné. Znechutený Edison odišiel do New Yorku, kde zabodoval na burze. Nie však ako obchodník, ale ako technik. V rekordne krátkom čase totiž opravil pokazené zariadenie, ktoré o dianí na burze priebežne telegraficky informovalo maklérov a obchodníkov. Získal tak miesto a navyše zariadenie zdokonalil a zostrojil tlačidlový telegraf. Patent potom za 40-tisíc dolárov predal. Za získané peniaze postavil podnik v Newarku. Neskôr sa presídlil do Menla v štáte New Jersey. Tam urobil najslávnej-šie objavy.

 

Rád šokoval
V roku 1876 si dal Edison postaviť v Menlo Parku, juhozápadne od New Yorku, veľké laboratórium s dielňami, vybavené najmodernejšími a najpresnejšími prístrojmi. Mal vtedy iba 29 rokov a na konte mal už 200 patentov. Zakrátko ho ľudia prezývali kúzelník z Menlo Parku. Nepochybne k to-mu prispela aj jeho schopnosť šokovať verejnosť. Podobne, ako sa k nemu valili zástupy zvedavcov kvôli fonografu, prichádzali neskôr aj kvôli svetlu. Edison totiž Menlo Park osvetlil 700 žiarovkami. Zaužívaný názor, že práve on žiarovku vynašiel, nie je úplne presný. Existovala aj predtým. Bola však prakticky nepoužiteľná. Edisonovi sa podarilo zostrojiť všestranne a všeobecne použiteľnú elektrickú žiarovku. Prvú rozsvietil v októbri 1879. Následne rozpracoval aj komplexný a bezpečnostný systém elektrického vedenia od zdroja až po jednotlivé osvetľovacie telesá a o tri roky neskôr začala vďaka nemu v New Yorku pracovať prvá elektráreň, ktorá napájala päťtisíc lámp. Vo fyzike je vďaka nemu zaužívaný termín Edisonov jav. V roku 1883 Edison spozoroval, že rozžiarené vlákno v žiarovke vysiela do okolia záporné častice. Práve na elektrine Thomas Alva Edison najviac zbohatol. Vo svojich dielňach a to-várňach zamestnával vyše tisíc ľudí. Boli medzi nimi napríklad aj Henry Ford či Nikola Tesla. Obaja sa neskôr osamostatnili, Ford založil svetoznámu automobilku a s Edisonom ho až do smrti spájalo veľmi dobré priateľstvo. S Teslom to však bolo inak, rozišli sa po odbornom spore. Kým Tesla videl budúcnosť vo využívaní striedavého prúdu, Edison chcel pracovať iba s jednosmerným. Na základe tohto sporu zostal ľudstvu aj jeden diabolský vynález. Aby totiž Edison ukázal, aký je striedavý prúd nebezpečný, zostrojil a verejne predviedol elektrické kreslo...

 

Vynález fonografu
Najradšej zo svojich vynálezov mal fonograf, ktorý vynašiel náhodou pri zlepšovaní telegrafu v roku 1877. Ľudí prístroj, ktorý nahral aj reprodukoval zvuk, fascinoval. Do Menla, kde ho predviedol, museli vypravovať zvláštne vlaky. Paradoxne ho pritom vytvoril človek, ktorý bol čiastočne hluchý. Thomas Alva Edison svoj objav oznámil svetu 21. novembra 1877. „V živote ma nič tak nevyviedlo z miery," povedal raz na margo tohto svojho vynálezu. Princíp fonografu bol pritom jednoduchý, membrána pripojená na ihlu zaznamenávala na malý otáčajúci sa valček potiahnutý staniolom (neskôr voskom) zvukovú informáciu. Pri prvom pokuse naspieval Edison do prístroja krátku detskú pesničku. Keď potom valec vrátil na začiatok a znovu priložil k ryhám ihlu, ozvalo sa z prístroja jasné a zreteľné Mary had a little lamb...

 


Takto uzrel svetlo sveta prvý „hovoriaci stroj", predchodca gramofónov, či magnetofónov. Sám Edison však prvenstvo v tom-to smere priznával niekomu inému. „Nebol som prvý, kto vynašiel hovoriaci stroj. To urobil už Boh, tým že stvoril ženu. Ja som však vynašiel prvý hovoriaci stroj, ktorý sa dá aj zastaviť," vravel s humorom. Edison bol nielen geniálnym vynálezcom, ale aj výborným manažérom a svoje objavy vedel dobre predať. Vždy keď závistlivci poukazovali na jeho obrovský majetok, iba opakoval: „Keby som nemohol svoje vynálezy dobre speňažiť, nemohol by som sa už venovať žiadnym ďalším."

 

Práca bola pre neho všetkým
Práca bola pre Edisona vždy na prvom mieste. Rozhodol sa, že každých desať dní príde s novým vynálezom a každého pol roka predstaví nový veľký objav. Tvrdil dokonca, že stačí, aby spal štyri hodiny denne. Ak vraj spí päť, je to už luxus a šesť hodín spánku označoval za zaháľanie. Prácu neraz uprednostňoval aj pred rodinným životom. Práve v čase, keď triumfoval svojimi elektrickými vynálezmi, spoznal aj to, že šťastie môže chodiť ruka v ruke s tragédiou. V roku 1884 mu zomrela manželka Mary. Prežili spolu 13 rokov a mali tri deti, dcéru Marion a synov Thomasa a Williama. Bez ohľadu na smútok Edison pokračoval vo svojej práci. O dva roky neskôr sa oženil po druhý raz, s Minou Millerovou. K tejto svadbe sa viaže aj zaujímavá príhoda, ktorá tiež ukazuje, aký bol vynálezca do svojej práce zabraný. Svadobných hostí pozval do svojich laboratórií, kde im predvádzal vynálezy a technické vybavenie. Popritom mu padol zrak na pracovný stôl s nedokončeným experimentom. Edison úplne zabudol na manželku aj hostí a pustil sa do práce. Svadba vraj pokračovala bez neho. Keď bol Edison na sklonku svojho života, americké veľkomestá už mali svoju typickú žiaru. Pre muža, ktorého prezývali spolupracovníci „muž s veľkou hlavou", to musel byť príjemný pocit. Mal za sebou totiž neuveriteľnú kariéru.

 

 

 

 

 

Thomas Alva Edison zomrel 18. októbra 1931 ako 84-ročný. „Za blahobyt, ktorý svet dosiahol, mu môžeme ďakovať viac než všetkým reformátorom a politikom dokopy," povedal o ňom Henry Ford. Ľudia si toho boli vedomí. Keď mal pohreb, zhasli na jeho počesť v USA všetky žiarovky. Zostal po ňom rozsvieteny svet.


Zdroj: Lucia Novelli - Edison, ktorý vymyslel takmer všetko
Roman Bednár - Najväčší géniovia západnej civilizácie
Zdroj: B. G. Kuznetsov - Einstein
(život, smrť, nesmrteľnosť)
Spracoval: Michal Gonda

Späť

 

Pridať komentár

* :
* :
* :
8 + 4 =
Odoslanie formulára