SolartechnikaSolarTechnika_animacia

 

 

Legislatívny vývoj a bariéry podpory fotovoltiky v odvetvÍ obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku

Európska Únia (EÚ) začala vyvíjať iniciatívu v rozvoji sektora obnoviteľných zdrojov energie (OZE) už v roku 2000 a to za účelom eliminácie tvorby skleníkových plynov. Podpora tohto odvetvia prispieva predovšetkým k rozvoju nových technológií výroby elektrickej energie, čo vedie k ich konkurencieschopnosti k ostatným konvenčným zdrojom a to už v blízkej budúcnosti.



Podľa smernice EÚ č. 2009/28/ES o podpore využívania energie z OZE má byť dosiahnutý 20%-ný podiel OZE na celkovej energetickej spotrebe v rámci EÚ do roku 2020. Slovensko, ako členská krajina EÚ prijalo záväzok dosiahnuť 14%-ný podiel OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe do roku 2020, pričom v roku 2005 to bolo 6,7%.
Napriek tomu, že niekomu by sa mohla zdať geografická poloha Slovenska a s tým súvisiace klimatické podmienky krajiny neperspektívne pre využívanie fotovoltiky, teda technológie premieňajúcej slnečnú energiu na elektrinu, je toto environmentálne prostredie vhodnejšie ako napríklad prostredie severnejšie položeného Nemecka, ktoré má najviac fotovoltických inštalácií na svete.
Na Slovensku je fotovoltika, v rámci sektora OZE, legislatívne podporovaná a to konkrétne Zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby č. 309/2009 Z. z., ktorý bol schválený 19. júla 2009 s účinnosťou od 1. septembra 2009. Pre porovnanie, v susednom Česku prijala vláda zákon o podpore tohto odvetvia už v roku 2005. V súčasnosti už inštalovaný výkon fotovoltických elektrární (FVE) v ČR prekročil hranicu 1000 MW a stále narastá, pričom na Slovensku sa očakáva, že inštalovaný výkon FVE bude na konci tohto roka iba okolo 50 MW.


Prijatá legislatíva v SR podporuje využívanie OZE:
prednostným pripojením do siete a prenosom elektrickej energie
povinným výkupom všetkej vyrobenej elektrickej energie po dobu 15 rokov za cenu, ktorú stanovuje URSO
prevzatím zodpovednosti za odchýlku v dodávke elektrickej energie prevádzkovateľom distribučnej siete do 4 MW inštalovaného výkonu elektrárne
stanovením výkupnej ceny (URSO stanovuje každý rok výkupnú cenu elektrickej energie pre jednotlivé druhy OZE s maximálnym ročným poklesom 10% pre nové inštalácie)
uplatnením výkupnej ceny stanovenej URSO-m do maximálnej veľkosti inštalácie 10MW
povinnosťou čiastočne rozšíriť distribučnú sieť v prípade ekonomickej výhodnosti
Napriek tomu, že sa Slovensko od septembra minulého roka konečne odhodlalo legislatívne podporiť tento sektor, už na začiatku decembra prišiel SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) so stanovením limitu pre výdaj stanovísk, ktoré boli potrebné k vydaniu osvedčenia ministerstva hospodárstva SR pre projekty FVE s inštalovaným výkonom nad 1 MW. SEPS stanovil limit pre výdaj kladných stanovísk do výšky spolu 120 MW súhrnného inštalovaného výkonu v SR s jednotkovým inštalovaným výkonom jednotlivých FVE medzi 1 - 4 MW. Následne bola zverejnená informácia, ktorá deklarovala tzv. „stop stav" pre všetky ďalšie žiadosti o vydanie tohto stanoviska a to až do konca roka 2011.
Na začiatku tohto roka vláda schválila ďalšie, v poradí druhé obmedzenie pre tento sektor a to v podobe pozmeňovacieho návrhu zákona o energetike č. 656/2004 Z. z., podľa ktorého je s účinnosťou od 1. mája 2010 osvedčenie MH SR a teda aj stanovisko SEPS-u potrebné pre úplne každý projekt FVE s výnimkou inštalácií na strechách budov a aj to s obmedzením inštalovaného výkonu zariadenia do 100 kW. To znamená, že od mája už nie je možné realizovať nové projekty, ale iba tie ktoré mali do začiatku platnosti tejto novely vydané stavebné povolenie.
Po začiatku platnosti takéhoto zásadného obmedzenia prišiel URSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) s tretím obmedzením, ktoré však bolo v rozpore s platným zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie č. 309/2009 Z. z.. URSO vo svojom výnose stanovil nové výkupné ceny pre fotovoltické inštalácie s poklesom o 30%, pričom samotný zákon explicitne dovoľoval znížiť výkupné ceny maximálne o 10%. Po mnohých pripomienkach a upozorneniach na tento legislatívny nesúlad, bol napokon vydaný 23. júna 2010 nový výnos č. 2/2010, ktorý stanovil nové výkupné ceny pre FVE, už v súlade so zákonom, s poklesom o 10%.
V októbri sa začalo črtať ďalšie obmedzenie tohto sektora. Do NRSR bol doručený poslanecký návrh zákona, ktorý by v prípade schválenia pravdepodobne znamenal úplné zastavenie celého fotovoltického priemyslu na Slovensku. Podľa tejto novely by od apríla budúceho roka už neexistovala žiadna podpora pre FVE, s výnimkou malých inštalácií na strechách a fasádach budov. Okrem toho je však táto novela zákona o podpore OZE formulovaná tak, že samotné podmienky podpory, a to už len pre malé strešné inštalácie, nebudú pre potenciálnych investorov vôbec zaujímavé. Táto novela zákona predstavuje v relatívne krátkom čase už štvrtý negatívny zásah do tohto perspektívneho odvetvia, ktoré je na Slovensku momentálne ešte len v rannom štádiu vývoja.
Všetky tieto negatívne zásahy do podmienok podpory obnoviteľných zdrojov energie predstavujú neopodstatnené, umelo vytvárané bariéry, ktoré úplne zbytočne narúšajú rozvoj tohto sektora. Tu je potrebné sa zamyslieť a uvedomiť si hlavný zmyslel a účel tejto podpory, ktorým je pomôcť čistým, bez emisným technológiám stať sa konkurencieschopnými a to už v priebehu niekoľkých pár rokov a teda stať sa určitou perspektívou pre našu budúcnosť. Ide tu predovšetkým o aktívny boj proti klimatickým zmenám na našej planéte a teda ide o naplnenie vízie ochrany životného prostredia. Okrem určitého naplnenia stanovených cieľov v rámci EÚ táto podpora predstavuje pre Slovensko aj ďalšie perspektívy ako napríklad posilnenie energetickej nezávislosti krajiny, či zapojenie sa do celosvetového procesu inovácií v oblasti technológií v energetike. Realizácia projektov OZE a v rámci toho jednotlivé FV inštalácie decentralizujú výrobu elektrickej energie, čo nám taktiež prináša obrovské množstvo výhod, ako napríklad to, že sa využívajú miestne zdroje energie, zvýši sa miestna bezpečnosť dodávok energie, skrátia sa prepravné vzdialenosti a zníženia sa straty pri prenose elektrickej energie. Taktiež treba upriamiť pozornosť aj na finančné príjmy a tvorbu pracovných príležitostí na miestnej, regionálnej úrovni.
Záverom treba konštatovať, že Slovensko sa dalo na dobrú cestu v tomto odvetví aj keď opatrenia na podporu tohto sektora boli prijaté s niekoľkoročným oneskorením v porovnaní s mnohými ďalšími krajinami v rámci EÚ. Avšak spomínané negatívne zásahy do podporných opatrení spôsobujú nestabilitu a určitú neistotu pre organizácie, ktoré sa v tomto odvetví angažujú a realizujú. Preto by bolo vhodné, aby sa tvorcovia zákonov neukvapovali v prijímaní rozhodnutí, ktoré brzdia toto odvetvie, ale aby boli tieto rozhodnutia prijímané na základe podložených faktov, vypracovaných štúdií, či výpočtov, aby mali tieto zásahy do odvetvia práve v tom pozitívnom smere čo možno najefektívnejší dopad.


Text: Patrik Trnečka

 

Späť