SolartechnikaSolarTechnika_animacia

 

 

Od nastavenej legislatívy závisí rozvoj fotovoltiky

Fotovoltika je oblasť priemyslu, ktorá je bytostne závislá od nastavenej legislatívy. Od nej závisí či sa bude rozvíjať rýchlo, pomaly, alebo vôbec nie.

 

Bohužiaľ, technológie vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti nedokážu trhovo konkurovať výrobe energie z tradičných neobnoviteľných zdrojov. Nie je to možné, pretože veľké elektrárne spaľujúce uhlie (u nás vyrábajú 20% elektriny), veľké jadrové elektrárne spaľujúce urán (u nás vyrábajú 60 % elektriny) a veľké vodné elektrárne (15%) sú už postavené niekoľko rokov a vyrábajú elektrinu pomerne lacno. Vo svojej výrobnej cene však nezohľadňujú náklady, ktoré boli vynaložené počas dlhých rokov priamo zo štátneho rozpočtu na vývoj ich technológie ani ďalšie náklady ako je napr. fond na likvidáciu vyhoreného jadrového odpadu, atď. Rovnako nezohľadňujú ich dopad na životné prostredie. Hoci sa zdá, že vyrábajú lacno, rastie cena ich vstupných surovín, ktorých je stále menej a jedného dňa už nebudú vôbec. Ďalším veľkým problémom využívania týchto zdrojov je, že nám všetkým a hlavne budúcim generáciám ničia životné prostredie a ak nedajbože príde ku katastrofe narobia nevyčísliteľné škody na životoch a zdraví ľudí. (napríklad výbuch v bani Handlová, Černobyľská katastrofa a pod.)

Nehovoriac o tom, že takmer 99% zdrojov musíme dovážať z iných krajín, od ktorých sme potom závislí. Ak sa tieto krajiny rozhodnú, že nám zvýšia cenu alebo že nám suroviny nedodajú vôbec, nič si nepomôžeme (napr. plynová kríza v roku 2009).

 

Preto sa vyspelé krajiny už dávno rozhodli, že podporia ekologické využívanie práve obnoviteľných zdrojov na výrobu energie, ktoré máme priamo pod nosom vo svojej vlastnej krajine. A rozhodli sa, že čím skôr tieto zdroje podporia, tým skôr sa začnú využívať a tým skôr sa dostanú do bežného života každého z nás. Či už je forma podpory na výstavbu v podobe priamej dotácie zo štátneho rozpočtu, alebo je to vo forme výkupnej ceny energie je v podstate jedno. V každom prípade to niečo stojí a niekto to musí zaplatiť. A tu sa objavuje prvý veľký odpor k obnoviteľným zdrojom jednak v mysliach bežných ľudí a jednak politikov. Ľudia si zvykli, že energie nie sú problém a nevenovali im veľa pozornosti. Teraz je však situácia už úplne iná. Zdražovaniu energií sa nevyhneme. Slovensko je súčasťou globalizovaného sveta a to čo sa deje na svetových trhoch sa odráža aj u nás. V myslení ľudí sa bohužiaľ veľa nezmenilo, nepozerajú sa na energetiku z komplexného pohľadu. Pre väčšinu je v ich predstavách výroba elektriny iba pre veľkých hráčov - štát alebo finančne silné firmy.

Málokto si vie predstaviť seba ako výrobcu elektriny. A pritom práve fotovoltika to každému z nás umožňuje. Slnko je nevyčerpateľný zdroj energie, ktorý funguje už milióny rokov a bude fungovať ďalšie milióny rokov.

 

Konečne po desiatkach rokov rozvoja fotovoltiky vo svete sa aj naši politici rozhodli, pod tlakom záväzku SR voči EÚ, podporiť toto perspektívne odvetvie a prijali patričnú legislatívu na jej rozvoj.

Minulý rok v júny schválil náš parlament zákon č. 309/2009 zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, v ktorom zaručoval podporu všetkým obnoviteľným zdrojom vyrábajúcim elektrinu predovšetkým v nasledujúcich bodoch:

-    prednostným pripojením do distribučnej sústavy a prenosom

-    odberom elektriny

-    doplatkom po dobu 15 rokov

-    prevzatím zodpovednosti za odchýlku (pri fotovoltike do 4MW)

-    cena elektriny nebude nižšia ako 90% ceny, ktorú úrad stanovil v predchádzajúcom období, ktoré nepresiahne 3 roky

Následne URSO (Úrad pre Reguláciu Sieťových Odvetví) stanovil výkupné ceny pre všetky druhy OZE. Pre fotovoltiku to bolo 0,430 EUR/kWh (pre inštalácie do 100 kW) a 0,425 (pre inštalácie nad 100 kW).

Týmto bol vytvorený vcelku priaznivý rámec pre rozvoj fotovoltiky na Slovensku. Aj keď v okolitých krajinách bola výkupná cena ešte vyššia a jej trvanie 20 rokov.

 

Neprešli ani 2 mesiace, už prišiel SEPS (Slovenská Elektrizačná a Prenosová Sústava) s tajnou štúdiou podľa ktorej naša elektrizačná sústava nedokáže absorbovať väčšie množstvo fotovoltických zdrojov o veľkosti 1 až 4 MW ako celkovo 120 MW. SEPS teda vyhlásil v piatok 1.12.2009 popoludní otvorenú súťaž pre podávanie projektov. Nasledovný pondelok o 10:00 bolo už prijatých prvých 36 žiadostí, ktorými bol dosiahnutý limit 120 MW a ďalších 61 žiadostí nebolo ani posudzovaných. Týmto opatrením sa dosiahlo, že počet fotovoltických zdrojov o veľkosti 1-4 MW bol na Slovensku uzatvorený.

Ostával stále priestor pre inštalácie do 1 MW a vzhľadom na veľký počet žiadostí o pripojenie pristúpila vláda k ich obmedzeniu. Od 1.5.2010 začala platiť novela zákona o energetike 656/2004, ktorá podmieňuje výstavbu fotovoltického zdroja na zemi bez udania veľkosti a na streche nad 100 kW špeciálnym povoleniam SEPSu a MHSR. To v znamená, že kto aj mal povolenie na pripojenie zdroja do 1 MW ale nestihol podať žiadosť o stavebné konanie pred 1.5.2010, tak prakticky strácal možnosť realizovať takýto projekt. Týmto opatrením bol opäť uzavretý počet všetkých inštalácií na zemi a na streche nad 100 kW.

V júni 2010 sa pokúsil URSO presadiť nový výnos výkupných cien s ich poklesom o 30% a platnosťou od 1.7.2010, čo bolo v priamom rozpore so zákonom č. 309/2009. Tento zákon totižto pripúšťa zníženie cien o max. 10% na obdobie 1 roka.

URSO so svojím novým výnosom neuspelo, ale uspelo v cieli zneistiť celý fotovoltický sektor, investorov, banky, a prezentovať Slovensko v zahraničí ako nestabilnú krajinu pre podnikanie, ktorá nerešpektuje vlastné zákony.

 

Po voľbách v júni 2010 nastúpila do úradu nová vláda, ktorá deklarovala transparentnosť a podporu podnikateľského prostredia na Slovensku. Mnohí ľudia jej dali svoj hlas v nádeji na lepšie časy. Bohužiaľ pre fotovoltiku nastali práve naopak neisté časy. Nová vláda vôbec nepochopila princíp ani dôležitosť rozvoja OZE, ani záväzky SR voči EU v roku 2020 vyrábať z OZE 14 % energie a skôr sa nechala uniesť emotívnymi argumentmi ako odbornými. V takejto citovo vypätej atmosfére bez akejkoľvek verejnej a odbornej diskusie, do ktorej by prizvala minimálne zástupcov fotovoltiky na Slovensku či odborníkov v oblasti fotovoltiky, pripravila v októbri 2010 urýchlenú novelu zákona č. 309/2009. Táto novela bez dlhodobej koncepcie likviduje všetky druhy OZE, tým že zavádza zodpovednosť za odchýlku pri zdrojoch nad 1 MW a pri fotovoltike nad 100 kW. Čo je samozrejme nezmyselná požiadavka, pretože distribútor, ktorý má vo svojom portfóliu viaceré zdroje, dokáže omnoho efektívnejšie regulovať ich odchýlky, ako to dokáže jednotlivý výrobca.

Ďalej obmedzuje podporu vo forme výkupnej ceny pri fotovoltike iba na inštalácie na budove a do 30 kW, čo je tiež nezmyselné obmedzenie. Vláda síce deklaruje, že chce podporovať fotovoltiku hlavne na strechách, aby sa nezaberala úrodná poľnohospodárska pôda, ale prečo chce obmedziť veľkosť inštalácie na 30 kW už nie je vôbec jasné. Veď na Slovensku máme kopec veľkých striech, výrobných hál, supermarketov, škôl, nemocníc, mestských úradov, atď. Elektrina, ktorá sa na streche vyrobí, sa môže hneď pod ňou spotrebovať, čo je jej obrovská výhoda. Netreba ju nikam na veľké vzdialenosti prenášať. Len pre ilustráciu, 30 kW zaberie plochu o veľkosti 240 m2, čo je napr. 20 x 12 m, ak sa panely naukladajú vodorovne vedľa seba. Je to veľkosť približne jednej telocvične. Prečo by sa inštalácie mali obmedziť iba na tento malý priestor, nedokáže nikto z navrhovateľov novely vysvetliť.

Takisto nie je jasné, prečo naši zástupcovia vo vláde neumožnia využitie poľnohospodársky nevyužiteľnej pôdy pre fotovoltické inštalácie. Na Slovensku máme určitú časť pôdy, ktorá sa nedá na nič využiť, je zamorená, zasolená, alebo sa pod ňou nachádza odpad, alebo močiar.

Novela zavádza povinnosť URSO stanoviť nové výkupné ceny pre OZE ak vypočíta, že návratnosť investície je kratšia ako 12 rokov. URSO tak bude môcť urobiť kedykoľvek počas roka. To znamená, že výkupná cena bude garantovaná iba do najbližšieho výnosu. Ak by URSO tento výnos vydával každé 3 mesiace, tak je jasné, že pri súčasnej dobe vybavovania formalít s pripojením v distribučnej spoločnosti 6-12 mes. nikto nebude nič s fotovoltikou plánovať ani inštalovať. Ostatné OZE ako je biomasa, malé vodné elektrárne, vietor potrebujú na prípravu a výstavbu tiež obdobie aspoň 1 rok, takže ani do týchto zdrojov nebude už nikto investovať.

URSO svoj vzorec výpočtu výkupných cien nechce zverejniť, takže o nejakej transparentnosti sa nedá hovoriť.

Navrhovaný termín platnosti novely je od 1.4.2011, čo je však príliš krátky čas na to aby sa podnikatelia vo fotovoltike pripravili na tieto zásadné zmeny.  Rozvoj OZE potrebuje stabilné podmienky aspoň počas obdobia jedného roka.

 

Noví nominanti na Ministerstve hospodárstva deklarujú snahu vytvoriť komplexnú energetickú koncepciu Slovenska zahrňujúcu aj OZE, založenú na širokej odbornej diskusii. Škoda, že ešte predtým ako by mohlo dôjsť k nejakej diskusii je chcú novelizovať zákon o podpore OZE, ktorý bol prijatý iba pred rokom. Hlavným argumentom prečo sa tak deje, je že OZE a hlavne fotovoltika sa vymkla z rúk a stal sa z nej „business snov", „bankový produkt" atď. Hrozia číslami, ktoré zverejnili jednotlivé distribučné spoločnosti, z ktorých vychádza, že vydali povolenie na pripojenie pre zdroje do 1 MW v celkovom počte 700 MW (vrátane 120 MW vydaných SEPS-om). Tieto čísla sú však iba špekulatívne, pretože z nich sa nestihne do siete pri pripojiť ani 20 % v roku 2010. URSO hrozí, že ak sa zapojí do konca roka 2010 150 MW, tak konečná cena elektriny pre spotrebiteľa porastie o 5%. Svoj výpočet nechce zverejniť takže je jasné, že toto číslo je vymylsené.  SAPI robilo výpočet dopadu na konečnú cenu elektriny pri zapojení 120 MW pri tohtoročných výkupných cenách a vychádza to na 1,10 EUR ročne na 1 občana SR. Tento výpočet nie je problém kedykoľvek zverejniť. V roku 2011 už bude o 10 % nižšia výkupná cena, tým pádom aj dopad inštalovaných PV zdrojov bude menší. Samozrejme, že nikto nechce aby vznikali špekulatívne obchody v oblasti fotovoltiky, preto je potrebné nastaviť legislatívu tak, aby v rozumnej miere koordinovala rozvoj tohto perspektívneho odvetvia do momentu kedy nastane tzv. grid parity, čiže výkupná cena sa bude rovnať bežnej trhovej cene a už nebude treba stanovovať žiadne výkupne ceny elektriny z OZE.

Zmyslom celej legislatívy je, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj a nie, že raz sa nastaví pozitívne a vzápätí ruší úplne všetko. Bohužiaľ u nás na Slovensku to takto chodí.

Martin Kretter

Späť

 

Pridať komentár

* :
* :
* :
5 + 6 =
Odoslanie formulára