Fürth zarába na Slnku alebo ako premeniť skládku na elektráreň

Bavorské 120-tisícové mesto Fürth  premenilo pred 7 rokmi miestnu 50-ročnú skládku Azenhof  na solárnu elektráreň. Dnes v meste funguje viac ako 400 solárnych zariadení – na domoch, školách, štátnych inštitúciách. Zisk z hospodárenia za rok 2010 mu vyniesol dividendy vo výške 40 tisíc eur. To je o štyri percentá viac, ako sa predpokladalo pri tvorbe koncepcie Azenhof – Solárnej hory.  Jednoducho, mesto zo Slnka profituje.

 

Celkový výkon fotovoltických zariadení v meste stúpol za posledné dva roky na 12,3 MW s ročnou výrobou elektriny 11 642 mWh. Jeho sekun-dárnym „úžitkom“ je ročná redukcia CO2 o 6 800 ton.  „Keď je náročný cieľ prekročený trojnásobne, a to napriek nepriaznivým podmienkam, potom sa dá naozaj hovoriť o senzačnom výsledku,“ – uviedol s hrdosťou primátor Thomas Jung počas slávnostnej prezentácie solárnej bilancie mesta za rok 2010.


Kedysi skládka, neskôr kopec, dnes elektráreň
Skládku domového a priemyselného odpadu, bahna z čističiek a inertného odpadu s celkovou kapacitou 2,6 mil. m3 prevádzkovali od roku 1968 spoločne mestá Norimberg, Fürth a Erlangen. V roku 1999 ju odstavili a premenili na zelený kopec, kde sa s obľubou prechádzala nejedna fürthská rodina. Vybudovali tu 17 plynových studní, tri horizontálne plynové drenážne sys-témy a systém na zhodnocovanie skládkového plynu s ročnou produkciou milión kubíkov skládkového plynu. Z neho mestá získavali 2,7 mil. kWh elektriny a tepla. V marci 2003 schválila mestská rada premenu skládky na solárnu elektráreň, čím zmenila aj celkovú politiku mesta na solárnu metropolu Bavorska. Koncom roka osadili na ploche 1,8 ha do zeme 360 stojanov, každý na 18 solárnych modulov. Celkovo na južnom úpätí kopca vyrástlo 5 600 modulov s plochou 10 000 m2 a celkovým výkonom 1 008 kWp.
Vtedy pred-pokladané množstvo elektriny 950 tisíc kWh malo ročne znížiť emisie CO2 o 650 ton, čiže zhruba o 13 000 ton emisií počas 20 ročnej životnosti fotovoltických zariadení.


Ako to celé funguje
Bývalá skládka, teda súčasná elektráreň sa  nachá- dza v príletovej a odletovej oblasti norimber- ského letiska. Jej existencia teda musela zohľadniť aspekty bezpečnosti leteckej dopravy, vyriešiť sa musel najmä odraz svetla od solárnych panelov. Na to, aby mohli byť nainštalované, muselo dať letisko povolenie. Skládkový korpus pokrýva 10,6 ha povrchu, solárna elektráreň sa rozkladá len na desatine plochy.
Solárne panely vyrábajú jednosmerný prúd, ktorý menič mení na striedavý s napätím vhodným pre verejnú sieť. Solárna hora má celkovo tri meniče typu Sinvert Solar 340 od firmy Siemens s účinností 96,4 %. Fotovoltické panely s maximálnym výkonom 175 W dodala spoločnosť Sharp Electronics. Články sú monokryštalické kremíkové a v každom paneli ich je 72. Prevádzková teplota elektrárne je – 40 až + 90 °C, garantovaný výkon 80 %  je na 25 rokov. Z pohľadu meteorológov sa Fürth nachádza v slnečnej oblasti, globálne žiarenie pre južne orientované plochy so sklonom 30 stupňov bolo vypočítané na 1 060 až 1 080 kWh.

Idú do ďalších projektov
Primátorovi Jungovi sa opäť potvrdilo, že rozhodnutie nainštalovať fotovoltické moduly na bývalú skládku bolo výhodné a dôležité pre rozvoj mesta. „Výnos zo slnka je jednoducho fantastický“, teší sa Jung. Primátor už v tejto súvislosti požiadal oddelenie mestského plánovania a jednu z bánk, aby spoločne realizovali ďalší verejný solárny park. Mesto bude aj naďalej podporovať aktivity solárneho poradenského inštitútu SOLID, ktorý založilo pred 13 rokmi spolu s Norimbergom, Erlangenom a Schwabachom. Príležitostí sa chopili aj miestne firmy a podnikatelia, najmä                v oblasti elektrotechniky, fotovoltiky a solárnej termiky. V meste ponúka inštaláciu fotovoltického alebo termického systému 10 stredne veľkých firiem. V susedstve SOLIDu sídli najväčšia bavorská solárna firma Sunline AG. Firma Siemens zas vyrába v meste meniče fotovoltických systémov a tri      z nich s výkonom 300 kV inštalovali v Azenhofe na premenu jednosmerného prúdu na striedavý.


Celé mesto funguje na solar
Pokiaľ ide o solárnu termiku, v roku 2001 fungovalo vo Fürthe len 22 systémov s plochou kolektorov 160 m2, no o štyri roky neskôr už pomáhalo zohrievať úžitkovú vodu viac ako 200 solárnych systémov s využiteľnou plochou 2 500 m2.
Dnes sa v meste nachádzajú fotovoltické systémy s celkovým výkonom viac ako 3,2 MW a sú na-inštalované najmä na strechách mestských objektov. Zariadenia majú výkon 1,8 MWp. Systémy s výkonom 1,4 MWp inštalujú najmä súkromné objekty, s výkonom 740 kWp sa nachádzajú na strechách poľnohospodárskych objektov a 480 kWp na strechách obytných budov.
V roku 2003 vyšla z dielne Úradu pre plánovanie  v oblasti životného prostredia štúdia, ktorá odhalila miesta potenciálneho využitia slnečnej energie na strechách v meste. Ukázalo sa, že zhruba osem z 20 tisíc budov sa dá využiť na solárne účely, najmä na fotovoltiku. Celková plocha 800 tisíc m2 môže pokryť solárnou elektrinou, bez emisií CO2, asi 15 % celkovej potreby  elektrickej energie, alebo 40 % potrieb domác-ností v meste Fürth.



Záver
Náš zjavne najväčší systém priniesol zreteľný vývojový posun v solárnej oblasti. Prispel podstatnou mierou k tomu, že zosilnelo postave-nie mesta Fürth, ako energeticky inovativnej loka-lity a solárneho mesta. Radnicu stále zaplavujú otázky, týkajúce sa technickej realizácie, financo-vania, použitých technológií a riadenia projektu,uviedol Ing. Johann Gerdenitsch z Úradu pre plánovanie v oblasti životného prostredia, odpadového hospodárstva a mestských lesov.
Celkový výkon fotovoltických zariadení v meste stúpol za posledné dva roky na 12,3 MW s ročnou výrobou elektriny 11 642 MWh. Benefitom tohto výkonu je aj ročná redukcia CO2 o 6 800 ton.  Preto je Gerdenitsch presvedčený, že v roku 2011 sa vybudujú zariadenia, ktoré zvýšia kapacitu o ďalší 1,5 MW. Mesto Fürth má však väčšie nároky skôr na tepelnú solárnu energiu. Štatistiky zaznamenali v porovnaní s minulým rokom pokles v budovaní  o 50 %. Čiastočne je to zapríčinené vládnymi škrtmi a znižovaním spolkových dotácií. Napriek tomuto trendu inštalovalo WBG na strechu jednej svojej budovy kolektory s plochou 85 m2, čím ju dostali na prvé miesto „v rebríčku“ najväčších zariadení na obytnom dome v meste.

Spracovala: Katarína Mažáriová

Späť

Komentáre k článku | Pridať komentár

Kami (18.05.2012)

tomu říkam využití solarni energie jak ma byt

 

Pridať komentár

* :
* :
* :
2 + 1 =
Odoslanie formulára