Krása fotovoltiky na dome

Hneď sa na začiatku sa priznám, že názov článku je trochu zavádzajúci. Krása nie je myslená doslovne v umeleckom význame. Je to skôr technicky a najmä ekonomicky orientovaná krása.

 

Väčšina ľudí vníma fotovoltiku (FV) ako elektráreň na poli, prípadne na dome. Elektrina vyprodukovaná touto elektrárňou je odovzdaná do distribučnej siete. Čo sa s touto elektrinou stane, ako sa spotrebuje už sa majiteľ nestará, je to na distribučnej sieti. Tento režim FVE je vlastne obdoba klasickej elektrárne a má málo spoločného s alternatívnou energetikou. Je však aj možná aj inštalácia, ktorá je orientovaná viac na podporu vlastnej spotreby v dome, na ktorom je nainštalovaná. Iba prebytky, ktoré dom nespotrebuje sú dodané do distribučnej siete.

V tomto článku sa budem snažiť ozrejmiť rozdiely medzi FVE - fotovoltickou elektrárňou a FVZ - fotovoltickým zariadením. Inak povedané inštaláciou na dodávku elektriny do siete a inštaláciou primárne určenou na vlastnú spotrebu.

Pretože rozdiely medzi FVE a FVZ sú pomerne komplexné tak ich rozdelím do troch základných okruhov: legislatívno-administratívny, technický a ekonomický. V ďalšom sa budem snažiť ukázať výhody a nevýhody oboch riešení.

Legislatívno-administratívny pohľad

Zákon č. 309/2009 o podpore OZE a KVET (obnoviteľné zdroje energie a kombinovaná výroba elektriny a tepla) prakticky zaviedla možnosť komukoľvek sa stať sa výrobcom elektriny. Zákon dáva možnosti nielen vo fotovoltike, ale komplexne o OZE a KVET. Zákon č. 309/2009 nie je jediný, energetika sa vo všeobecnosti riadi zákonom č. 656/2004 (energetický zákon) a jeho novelizáciami. Práve energetický zákon zaviedol pojem „meranie na svorkách generátora". A toto je pojem, ktorý dovolil použiť zdroj elektriny najmä na krytie vlastnej spotreby, a iba prebytky dodávať do distribučnej siete. To sa samozrejme vzťahuje na akýkoľvek zdroj, ale v tomto prípade použijem fotovoltickú elektráreň vs. fotovoltický zdroj.

Ďalšia dôležitá legislatíva, ktorá sa vzťahuje na energetické zdroje a teda aj fotovoltické inštalácie je stavebný zákon. Na základe tohto zákona sa riadi každá stavba, a elektráreň je tiež stavba. V priebehu riešenia a povolovania má hlavné slovo miestny stavebný úrad. Nakoľko sa technológie a prístupy vyvíjajú, odborne nadriadený orgán pre miestne stavebné úrady je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. MDVRR SR pre pomoc stavebným vydáva metodické usmernenia, a práve Metodické usmernenie č. 2011/2930/V-1414-2. Práve toto usmernenie zavádza pojem FVE a FVZ. Z hľadiska realizácie dáva pri FVZ možnosť jednoduchšej povoľovacej administratívy a umožňuje na stavbu FVZ inštitút „oznámenia drobnej stavby" namiesto plného stavebného povolenia.

Technický rozdiel FVE a FVZ

A - merač elektriny vyrobenej a dodanej do distribučnej siete



V prípade FVE sa prakticky celá vytvorená elektrina dodá do distribučnej siete. Výška výroby a dodávky je zaznamenávaná elektromerom A, ktorý je majetkom distribučnej siete. Distribučná sieť túto elektrinu použije na krytie svojich energetických strát. Majiteľ následne regionálnej distribučnej sieti fakturuje dve položky: cenu elektriny na krytie strát a doplatok elektriny pochádzajúcej z OZE. Celková výška týchto položiek je stanovená vyhláškou ÚRSO č. 225/2011.



A - „dvojsmerný" merač elektriny dodanej z a do distribučnej siete

B - merač elektriny vyrobenej vo fotovoltickej inštalácii


V prípade FVZ je elektrina vytvorená vo FV inštalácii vedie do domu - miesto jej umiestnenia. Celková výška vyrobenej elektriny je zmeraná elektromerom B. Tento je nainštalovaný ako súčasť FV inštalácie a je v majetku majiteľa FVZ. Elektrina je v tomto dome čiastočne alebo plne spotrebovaná. Prípadný prebytok sa dodá do distribučnej siete. Tento prebytok je zmeraný elektromerom A. Nie je to zvyčajný elektromer - nazýva sa štvorkvadrantný. Vie merať oba smery toku elektriny. V čase keď nie je produkcia FV inštalácie dostatočná, tečie elektrina do domu. To je vlastne štandardná dodávka. V prípade, že spotreba domu je nižšia ako produkcia z FV inštalácie tečie elektrina „von" z domu. Práve preto je potreba mať nainštalovaný tento špeciálny elektromer.

Distribučná sieť pri tomto riešení prijíma iba občasné prebytky elektriny. Opäť je táto elektrina použitá na krytie energetických strát pri distribúcii. Majiteľ fakturuje regionálnej distribučnej sieti dve položky, ktoré sú v rozdielnej výške zmeranej elektriny: menšia hodnota za cenu elektriny na krytie strát a doplatok elektriny pochádzajúcej z OZE v plnej výške produkcie.

Ekonomika FVE a FVZ

Výšku ceny za elektrinu z OZE stanovuje Vyhláška ÚRSO č. 225/2011, ktorá ju určuje na obdobie roku 2011 a taktiež na rok 2012. I napriek tomu, že je rozsiahla, stanovuje iba celkovú výšku doplatku. Nájsť v nej informáciu o rozdelení doplatku na dve časti: cena elektriny na krytie strát v distribučnej sieti a samotný doplatok. Prvá časť je pevná pre všetky zdroje OZE a KVET. Výška samotného doplatku sa líši podľa typu zdroja a jeho veľkosti.

ÚRSO na rok 2011 stanovil cenu elektriny na krytie strát na výšku 55 €/MWh. Na rok 2012 sa  očakáva cena 60 €/MWh. Vzhľadom na to, že v času tlače tohto článku nebude možné zrealizovať novú FVE a FVZ s doplatkom pre rok 2011, budem sa pri porovnaní FVE a FVZ zaoberať cenami určenými pre rok 2012. Tá je pre fotovoltiku stanovená na 194,54 €/MWh. Znamená to teda, že samotný doplatok bude vo výške 134,54 €/MWh.

 

Ekonomika FVE je v podstate jednoduchá. Majiteľ FVE „odpíše" stav elektromera „A" na konci mesiaca. Výšku produkcie elektriny pre obe častí je rovnaká.

Pri FVZ však do ekonomiky je potrebné zapojiť aj fakt, že FVZ pracuje pre samotný dom a časť elektriny z FVZ sa spotrebuje. Elektromer „B" - na svorkách generátora - meria celkovú výrobu FV inštalácie a je účtovaný ako plný doplatok - 134,54 €/MWh. Avšak účtovanie elektriny na krytie strát má dva hraničné stavy a niečo medzi tým. Prvý hraničný stav je vtedy, keď celá výška výroby FVZ sa v dome spotrebuje (100 % spotreba). Druhý hraničný prípad je keď v dome nebude žiadna spotreba a celá elektrina bude dodaná do distribučnej siete. Reálne však v priebehu celého roku bude stav niekde medzi. Pre môj výpočet je to prezentované tým, že dom spotrebuje len 50 % vyrobenej elektriny.

Pre účely výpočtov som uvažoval cenu komerčnej elektriny na úrovni 70 €/MWh. Je to akási fiktívna cena, ktorá je podľa rôznych tarifov distribučných sieti aj vyššia.

Ako vidno z tabuľky, tak v prípade, že FVZ dodá všetku elektrinu do siete je cena za elektrinu rovná FVE. Ak však aspoň časť elektriny je v dome spotrebovaná začína sa FVZ ukazovať ako ekonomicky výhodnejšia.


Ing. Pavel Šimon, CSc., Pavel ŠIMON s.r.o.

Ing. Jana Tomčejová, Technická univerzita Košice

 

Späť

 

Pridať komentár

* :
* :
* :
1 + 3 =
Odoslanie formulára