Vodárenstvo, ako jedno z významných odvetví národného hospodárstva sa tiež modernizuje. Je síce stále „v závese“ za energetikou a plynárenstvom, ale sa snaží dohnať ten technologický deficit, ktorý bol zjavný hlavne v rokoch 1990 - 2000.
Nakoľko cena vody je štátom regulovaná, racionalizácia výroby, distribúcie a odkanalizovania vody je možná predovšetkým využitím nových technológií a šetrením pracovných síl (čo sa nemusí páčiť starostom našich miest a obcí). Ako jeden z možných spôsobov racionalizácie je využitie modernej elektroniky a prenosových sústav. Riadenie technológie a racionálna distribúcia s požiadavkou šetriť predovšetkým elektrickú energiu núti vodárenské podniky na budovanie veľkoplošných dispečerských systémov, kde z jedného, resp. niekoľkých miest je možné riadiť a monitorovať vodárenskú prevádzku.
K takejto činnosti však treba pristúpiť veľakrát aj na takých miestach, kde nie je prítomná elektrorozvodná sieť. V začiatkoch to bolo využitie akumulátorov a chemických zdrojov prúdu. Nedostatkom bola častá výmena zdrojov napájania, aj v takých podmienkach ako napr. vo vodojemoch na vysokých kótach v neprístupnom teréne a hlavne v zime, či počas povodní, atď.
Použitie solárnych článkov, hlavne po poklese ich ceny, dovoľuje zriadiť meracie a riadiace zariadenia aj tam, kde to doteraz nebolo rentabilné. Ide o objekty bez elektrickej energie, kde okrem technologických úloh sú zabezpečované aj úlohy ochrany vodných zdrojov a iných vodárenských zariadení voči vandalizmu, záškodníctvu, atď.

Využitie solárnych článkov s výkonom 30 – 200 W s vhodnými, mikroprocesormi riadenými akumulátorovými automatikami dáva možnosť osadiť aj v neprístupnom teréne plnohodnotné stanice na monitoring a aj na riadenie vodárenskej technológie či už vlastnou rádiovou sieťou vodární alebo prenajatými komunikačnými kanálmi (GSM, GPRS, Internet, atď.). Treba však klásť dôraz na vhodnú montáž zariadení, nakoľko obyčajne ide o odľahlé miesta, kde poškodenie solárnych zariadení má zvýšenú pravdepodobnosť. Preto sa osadzujú na vysoké kovové alebo betónové stožiare so sťaženým prístupom. Dôraz sa kladie na ochranu prívodného káblu a na prepäťovú ochranu solárneho článku. Tiež je dôležitá vysoká mechanická odolnosť držiaku solárneho článku, nakoľko nie sú výnimočné výchrice s rýchlosťou prúdenia do 100 až 150 km/hod. V prípade rádiovej komunikácie obyčajne stožiar nesie na sebe aj komunikačnú anténu, ktorá len zvyšuje mechanické zaťaženie stĺpa so solárnym článkom.

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že sa oplatí zaoberať týmto spôsobom získavania elektrickej energie, nakoľko solárne články dokážu efektívne dobíjať chemické zdroje prúdu v daných lokalitách a umožnia také technologické zásahy, ktoré pred tým pre chýbajúce elektrické napájanie neboli možné, napr. hygienické zabezpečenie vody ( tzv. chlórovanie) atď.
Je potrebné podporiť iniciatívy vo využívaní solárnej energie aj v tomto smere národného hospodárstva, lebo vyvolané kladné stránky procesu ďaleko - rádovo presahujú hodnotu investície do solárnych zariadení.
Ing. Gabriel Agárdy
“Pro všechny zájemce o instalaci malých střešních FV elektráren konečně nastal po téměř dvouletém ‘stop stavu’ kýžený obrat,”
Žiar nad Hronom (22. 1. 2012)Zvýšenie cien zemného plynu od nového roka v priemere o 5,53 percenta a zavedenie ekologickej spotrebnej dane z paliva na kúrenie vo výške 1,32 eura za jednu megawatthodinu, zrýchlili návratnosť slnečných kolektorov voči zemnému plynu cca o pol roka. Zákazníkom sa kúpa slnečných kolektorov vyplatí, pretože okrem vstupnej investície majú zvyšných až 30 rokov teplú vodu prakticky zadarmo.