Bude sa z pokosenej trávy vyrábať elektrina?
Andreas Mershin, výskumník z MIT ( Massachusetts Institute of Technology) má víziu, že v priebehu niekoľkých rokov, budú mať aj obyvatelia odľahlých dedín v chudobných rozvojových krajinách vlastné solárne panely, ktoré im vyrobia elektrinu z inak bezcenného poľnohospodárskeho odpadu.
Výskumný tím na MIT pod vedením Andreasa Mershina vytvoril solárne panely z poľnohospodárskeho odpadu, akým je pokosená tráva a lístie. „Za pár rokov bude bežnou praxou zmiešať v záhrade skosenú trávu, lístie a iný pohrabaný poľnohospodársky odpad s vreckom lacných chemikálií. Potom sa zmes natrie na strechu, a tým sa okamžite spustí výroba elektriny,“ hovorí Mershin a dodáva: „Zo školy z hodín biológie si určite všetci dobre pamätáme ako prebieha proces nazývaný fotosyntéza. My sme našli spôsob ako extrahovať práve tie skupiny molekúl, ktoré v zelených rastlinách umožňujú fotosystézu a využiť ich na výrobu elektriny. Takýmto spôsobom nahradia vrstvu kremíka, ktorá sa v súčasnosti najviac používa pri výrobe konvenčných solárnych panelov. “
Lacná elektrina pre každého
Cieľom Andresa Mershina je výroba lacnej energie zo základných a takmer pre každého dostupných materiálov. Náter, ktorý bol nanesený na strechu vykazoval rovnaké vlastnosti ako slnečné panely. Technológia je nielen lacná, ale navyše jej prípravu hravo zvládne každý. Fotosystém alebo skupina molekúl, ktoré sú zodpovedné za fotosysntézu v rastlinách sa z kašovitej hmoty chemicky extrahujú, stabilizujú a rozprestrú po sklenenom podklade, na ktorom sú nanodrôty z oxidu zinočnatého s hubovitou nanoštruktúrou z oxidu titaničitého. Po dopade slnečného žiarenia na hmotu sa na rastlinách a hubovitej štruktúre vytvoria elektróny a elektrické napätie. Elektrina sa odvádza nanodrôtmi.
Elektrický nanoles
Princíp nahradenie kremíka v solárnych paneloch bežnými fotosysntetizujúcimi rastlinami nazval Mershin elektrickým nanolesom. Aj keď je myšlienka sympatická, zatiaľ má jeden podstatný nedostatok. Je ním veľmi malá účinnosť, ktorá sa pohybuje iba na jednej desatine percenta. Aby bola technológia zaujímavá aj pre praktické využitie, je potrebné účinnosť zvýšiť zhruba dvadsaťnásobne.
Text a foto: MIT