Najlepší čas na kúpu solárneho systému je teraz

Neustály rast cien energie z konvenčných zdrojov i pozvoľné zlepšovanie ekologického cítenia ľudí vedie k zvýšenému záujmu o nezávislé ekologické zdroje energie, medzi ktoré patria aj slnečné kolektory. Častou otázkou je, či sa dá vykurovať iba slnečnými kolektormi. Odpoveď nie je jednoduchá. Treba mať na zreteli nesúlad medzi prísunom energie zo Slnka a potrebou tepla na vykurovanie. Technicky je síce možné realizovať vykurovanie objektu slnečnými kolektormi, ale ekonomická zmysluplnosť takéhoto riešenia je prinajmenšom otázna. Korektnejšie je hovoriť o podpore vykurovania, ak sú splnené určité podmienky. Viac informácií poskytol riaditeľ spoločnosti Thermo Solar, Žiar nad Hronom, Ing. Milan Novák.

Aká je návratnosť investícií bežnej domácnosti do solárneho systému? Čo si myslíte o možnostiach dotácií, je solárny systém rentabilný?
Pravdepodobne najrozšírenejší spôsob prípravy teplej vody v rodinnom dome na Slovensku je elektrický bojler.

Urobili sme preto porovnanie, ak by sa na elektrický ohrev vody používala výlučne iba zvýhodnená nízka tarifa v DD4 sadzbe (SSE), tak by sa solárny systém zaplatil na úsporách elektrickej energie za 12 rokov i bez dotácie. Pri súčasnej úrovni dotácie 200 €/m2 absorbčnej plochy by to bolo za necelých 10 rokov. Ide o solárny systém dodaný na kľúč so 6 m2 kolektorovej plochy a s 300 l zásobníkom so zabudovaným dohrevom z kotla alebo elektrickou špirálou. Takýto solárny systém pokryje cca 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti.
Kvalitný solárny systém má praxou potvrdenú 30-ročnú životnosť. Za túto dobu sa teda svojmu majiteľovi zaplatí 2,4 krát a v prípade dotovaného systému viac ako 3 krát. Ak však budeme predpokladať 3 %-ný ročný rast cien energií, tak systém bez dotácie sa počas svojej životnosti zaplatí svojmu majiteľovi 3,8 krát a v prípade dotovaného systému až 5,3 krát. A to sme vo výpočte nezohľadnili cenu elektrického bojlera, ktorý tiež niečo stojí. Pri plyne nám zatiaľ návratnosti vychádzajú horšie a to aj preto, že sa takmer nikdy neberie do úvahy znížená účinnosť spaľovania a skrátená životnosť kotlov pri častom chode kotlov na nízky výkon počas leta. Pýtam sa však, kedy sa majiteľovi zaplatí zariadenie, do ktorého palivo neustále bude musieť nakupovať?

Aké sú podmienky dotácie pre bytových užívateľov solárneho systému?
Dotáciu na kolektory môžu získať aj majitelia bytov vo výške 100 €/m2 inštalovanej absorpčnej plochy kolektorov, najviac však do 3 m2 na každý byt v bytovom dome. Musím však pripomenúť, že investícia v bytových domoch môže byť aj za týchto podmienok výhodná, pretože odber TUV je rovnomernejší a vzhľadom na to, že merné investičné náklady s rastúcou veľkosťou solárneho zariadenia klesajú, je zaujímavá aj táto možnosť, ako znížiť svoje platby za teplo.

Dajú sa použiť kolektory aj na vykurovanie obytných priestorov?
Vykurovanie je síce teoreticky možné, ale z ekonomického hľadiska nie je zmysluplné. V praxi môžeme hovoriť len o solárnej podpore vykurovania. Pri solárnej podpore vykurovania je už nevyhnutné zhotoviť projekt, ktorý zohľadní tepelné straty budovy, typ vykurovacieho systému, veľkosť akumulačného zásobníka tepla, systém odberu tepla a aj reguláciu zapínania primárneho zdroja tepla (kotol). Platí však zásada, ak sú v budove vysoké straty tepla, tak solárna podpora vykurovania nie je ekonomicky výhodná a budovu treba najskôr zatepliť. Efektivitu solárnej podpory vykurovania zvýši nízkoteplotný vykurovací systém (podlahovka, stenové vykurovanie) ako aj prípadná existencia exteriérového bazéna, kde je možné umiestniť letné prebytky solárneho tepla a spríjemniť, prípadne aj predĺžiť kúpaciu sezónu. V posledných rokoch v Rakúsku i Nemecku veľmi rýchlo rastie podiel tzv. kombi solárnych systémov (TUV + podpora vykurovania) a to často aj v kombinácii s tepelnými čerpadlami. S istým časovým oneskorením je možné očakávať rovnakú situáciu aj na Slovensku.

V súčasnosti sledujeme trend vo využívaní obnoviteľných energetických zdrojov. No kúpa takéhoto systému nie je najlacnejším krokom, napriek dotáciam. Kedy je najvhodnejšia doba rozhodnúť sa pre takýto krok?
Často rôzni ekonómovia ale i laici kritizujú rôzne formy zvýhodňovania využívania obnoviteľných zdrojov energií. I bez rôznych foriem podpory a dotácií budú raz obnoviteľné zdroje ekonomicky výhodnejšie ako fosílne palivá z dvoch dôvodov:
a) zdroje fosílnych palív sú limitované a preto zvyšujúca sa energetická spotreba ľudstva musí nevyhnutne viesť k rastu ich cien.
b) Technický pokrok a zhromadňovanie výroby neustále znižuje náklady spojené s využívaním obnoviteľných zdrojov energií (OZE).
Otázkou je, či si ľudstvo môže dovoliť nečinne čakať na okamih, kedy OZE budú aj bez dotácií výhodnejšie ako fosílne palivá alebo urýchli proces masívnejšieho využívania OZE i formou dotácií, a či sa aspoň pokúsi zanechať našim potomkom planétu „Zem" ešte v obývateľnom stave. Dnes už nikto nepochybuje, že ceny energií budú v budúcnosti ďalej rásť, často rýchlejšie ako naše príjmy. Preto by sa každý stavebník, ale aj majitelia rodinných i bytových domov mali zaoberať efektivitou prevádzkových nákladov. V súčasnosti je najvhodnejší čas na kúpu slnečných kolektorov. Ceny sú po predchádzajúcom poklese cien materiálov a kovov prijateľné a navyše výslednú cenu solárnej zostavy zlacňuje v SR už vyše roka trvajúca štátna podpora. Táto situácia však nepotrvá večne. Ceny kovov i ostatných materiálov začali rásť, je len otázkou času, kedy budú výrobcovia nútení premietnuť rast vstupov do realizačných cien. Taktiež nie je jasné, či sa v budúcnosti v štátnej kase nájdu pros-triedky na ďalšie dotácie. Pre občanov je v súčasnosti kúpa dotovanej solárnej zostavy najvýhodnejšou za posledných 15 rokov, a to aj s ohľadom na výrazné zjednodušenie procesu uplatnenia si nároku na dotáciu, ktoré platí od augusta minulého roka.

Podľa údajov komunikačného oddelenia Ministerstva hospodárstva SR v rámci Prog-ramu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach bolo za obdobie od spustenia programu dotácií do polovice júla tohto roka podaných 2 423 žiadostí s dotáciami v celkovej sume 2 375 milónov eur. Z celkovej schválenej sumy 8 miliónov € sa tak za 15 me-siacov nevyčerpala ani tretina. Nie je to málo?
Necelých 2 000 schválených žiadostí o dotácie na kolektory je aj na slovenské pomery veľmi málo. Pritom bez dotácii by v čase krízy došlo k výraznému prepadu predaja. Odhadom 90 percent namontovaných slnečných kolektorov pre obyvateľstvo v súčasnosti využíva dotácie. Dúfame, že nová vláda si osvojí podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a bude pokračovať v politike dotácii pre tento najekologickejší zdroj energie. V opačnom prípade by došlo k drastickému prepadu využívania OZE, kde je Slovensko aj tak na chvoste v EU.

-red-

Späť

Poďte s nami na výstavy

• Vydavateľstvo
• Úvod
• Profil časopisu SolarTechnika
• Inzercia
• Kontakty
• Časopisy
• Technika
• TriboTechnika
• EcoTechnika
• Monotematiky
• Ilustrovaný skrutkársky slovník
• Magický svet skrutkových spojov
• Články podľa zamerania
• Fotovoltika
• Solárne systémy
• Príslušenstvo
• Reklamné články
• Legislatíva
• Solárna energia pre obce a mestá
• Novinky z vedy a techniky
• Novinky zo solárnej techniky
• Výstavy a konferencie [slovak]
• Kalendár výstav
• Zasielanie spáv direct-mailom
• News letter
Menu neexistuje!

• Zaujímavosti
• Novinky zo solárnej techniky
• Video